po druhej konzultácii som sa venovala viac vnútornej dispozícii, snažila sa ho roložiť podľa vizuálnej predstavy, ako by ľudia a rezidenti boli schopní s najväčšou ľahkosťou a prirodzenou líniou používať funkciu priestorov.
aka. Alter Ego "Vietor je mojím tieňom, neviditeľným dvojčaťom, ktoré nesie moje nevypovedané myšlienky. Keď sa dvíha v nárazoch, cítim v ňom vlastný nepokoj, rozbúrené more emócií, ktoré nemajú breh. Keď sa len ticho plazí ulicami, spája sa s mojou osamelosťou, hladí mi tvár ako neviditeľná ruka dávno stratenej spomienky. dotyk vlastnej podstaty, niečoho čo je, a zároveň uniká. Vietor šepká moje pochybnosti, kričí moje túžby, rozfukuje úlomky včerajška. moje alter ego, nespútané, voľné, nesmrteľné— presne také, akou by som chcela byť aj ja. stať sa pútnikom miest tak, ako je vietor." - krátky úryvok obnášajúci priame pocity mojej vnútornej analógie s vetrom. pocit priestoru a čerstvosti, ktoré by som chcela zhmotniť do jedného modulu. modul, ktorý by som využívala aj v našom recovery centre. niečo ako baldachín, ktorý pokrýva nespokojnosť ľudí, ktorí vkročia do priestoru. so značným pohybom akoby rozfúkal všetky myšlienky, po ktorých sa nemocný cíti byť očistený....
pokračovanie môjho modelu som premenila na modul, ktorý by bol ako doplnok k recovery centre. organické línie, vystupujúce z fasády. mojím zámerom bolo spraviť externé útočisko, ktoré by pôsobilo ako skrýša pred kvapkami dažďa, pred vločkami snehu alebo pred lúčami slnka. kreatívne zmýšľanie pri tvorbe modelu bolo princípom konečného produktu. celá cesta k výsledku bola zdĺhavá, no zároveň nesmierne zábavná. model som sa rozhodla zhotoviť z keramického prášku, ktorý som doma našla, spolu s klasickým lekárskym obväzom. obväz som namočila do tekutiny keramického prášku s vodou a následne vytvarovala šatku odviatu vetrom. cez noc to vyschlo, a ako fixáciu som použila sprej, ktorý som kúpila na model zo ZS. Petrolejová modrá.
koncept tzv. obývacieho priestoru pre širšiu verejnosť je ťažko opísateľný, keďže nemá dané priame medze a hranice. tým, že treba vyhovieť širšiemu spektru ľudí, automaticky k tomu patrí- splniť všetky požiadavky a potreby. keďže sa rozpeávame o voľnočasovej aktivite, o priestire kde sa ľudia schádzajú z vlastnej iniciatívy, spríjemniť a skultúrniť priestor, v ktorom sa budú dobre aj cítiť, je nevyhnutným zámerom. Kombináciu čo najviac nápadov, následne vytaviť do jedného objektu žiada úsilie o vnímanie pestrej škály ako: vek, pohlavie, záľuby, priestor, čas. myslím si, že sa nedá docieliť vloženie všetkého možného do jedného celku, keďže by to vytváralo neudržateľný chaos. mojím cieľom je vytvoriť aspoň harmóniu jednotlivých celkov, aby tvorili zázemie pre diverzitu. moja prvá koláž sa venuje najmä exteriérnemu pohľadu. našla som dokonalý referenčný obrázok centra, ktoré by som chcela naďalej rozšíriť. tvoria ho dva celky spojené jednou otvorenou terasou smerujúcou k ...
Komentáre
Zverejnenie komentára