highest persona

 aka. Alter Ego 

"Vietor je mojím tieňom, neviditeľným dvojčaťom, ktoré nesie moje nevypovedané myšlienky. Keď sa dvíha v nárazoch, cítim v ňom vlastný nepokoj, rozbúrené more emócií, ktoré nemajú breh. Keď sa len ticho plazí ulicami, spája sa s mojou osamelosťou, hladí mi tvár ako neviditeľná ruka dávno stratenej spomienky. dotyk vlastnej podstaty, niečoho čo je, a zároveň uniká. 

Vietor šepká moje pochybnosti, kričí moje túžby, rozfukuje úlomky včerajška. moje alter ego, nespútané, voľné, nesmrteľné— presne také, akou by som chcela byť aj ja. stať sa pútnikom miest tak, ako je vietor."

- krátky úryvok obnášajúci priame pocity mojej vnútornej analógie s vetrom. pocit priestoru a čerstvosti, ktoré by som chcela zhmotniť do jedného modulu. modul, ktorý by som využívala aj v našom recovery centre. niečo ako baldachín, ktorý pokrýva nespokojnosť ľudí, ktorí vkročia do priestoru. so značným pohybom akoby rozfúkal všetky myšlienky, po ktorých sa nemocný cíti byť očistený. 

toto je to, čo chcem implementovať do projektu LS. jednoduchosť, priestrantsvo, prírodu a nežnosť. 

ako teda použiť archetyp jedného zo štyroch prírodných elementov? 

• krivky fasády
• baldachín vznášajúci sa nad hlavami ľudí
• svetlo- žiara alebo vlna osvetľujúca priestor

(inšpiráciu som našla u samotného Santiaga Calatravu, no rovnako v dnešných dňoch, keď svetelný lúč hrá hry s vetrom vonkajšieho vzduchu)

- skicy (konkrétny návrh je ešte v procese :))

- námetové obrázky