nagyolauZAN111

 aka. Alter Ego  "Vietor je mojím tieňom, neviditeľným dvojčaťom, ktoré nesie moje nevypovedané myšlienky. Keď sa dvíha v nárazoch, cítim v ňom vlastný nepokoj, rozbúrené more emócií, ktoré nemajú breh. Keď sa len ticho plazí ulicami, spája sa s mojou osamelosťou, hladí mi tvár ako neviditeľná ruka dávno stratenej spomienky. dotyk vlastnej podstaty, niečoho čo je, a zároveň uniká.  Vietor šepká moje pochybnosti, kričí moje túžby, rozfukuje úlomky včerajška. moje alter ego, nespútané, voľné, nesmrteľné— presne také, akou by som chcela byť aj ja. stať sa pútnikom miest tak, ako je vietor." - krátky úryvok obnášajúci priame pocity mojej vnútornej analógie s vetrom. pocit priestoru a čerstvosti, ktoré by som chcela zhmotniť do jedného modulu. modul, ktorý by som využívala aj v našom recovery centre. niečo ako baldachín, ktorý pokrýva nespokojnosť ľudí, ktorí vkročia do priestoru. so značným pohybom akoby rozfúkal všetky myšlienky, po ktorých sa nemocný cíti byť očistený....

Na našom prvom stretnutí ateliérov 2. semestra, sme okrem nahliadnutia a REakcií na nový semestrálny projekt, cez REorgnanizovanie nášho priestoru, až po REaktivovanie našich myslí prešli k REmake nášho slabého článku portfólia zimného semestru.  Nápad, vrátiť sa k niečomu pre nás doposiaľ dokončeného, bolo ako vrátiť sa k nočnej more a výkladu sna terapeutovi. prejsť si všetky chyby, nápady a zmýšľania spred 2 mesiacov. navrátenie sa k niečomu, čo sme považovali za navždy ukončené. vo mne to evokovalo polarizované emócie, diametrálne odlišného charakteru. nechuť a komfort. nepríjemný pocit návratu k mojmu úplne PRVÉMU projektu a analyzovať prečo a ako som to robila. na druhej strane to vo mne vyvolalo pocit komfortu a hrdosti na umelecký výtvor, ktorý som JA vytvorila. nevzhliadnuc na to, ako sme to vnímali kolektívne, všetci sme sa pustili do starých podkladov, načerpali viac inšpirácie ostatnými a posunuli chyby na možno väčšie chyby :)))  každopádne moje myšlienkové pochod...