komunitné centrum (2. časť)

V tomto príspevku by som Vám chcela načrtnúť moju ideu ohľadom komunitného centra v mestskej časti Liboc. 

Principiálne som rozmýšľala nad rozmiestnením komplexu. Chcela som rozčleniť moju stavbu na viac samodružných častí, no prepojiť to jednou sférou. celá myšlienka je nastolená na základe individuálneho a súkromného priestoru, no s dôrazom na komunitu. tvar komplexu priamo reflektuje hierarchiu miestností. kuchynka, s najväčšou rozlohou, nasleduje to office s výhľadom na jazierko, cez spojenú terasu by som zaintegrovala verejné toalety, a s voľným otvoreným prístupom by som pritiahla ľudí okoloidúcich. 

v prílohe pripínam referenčné foto, nárys, pôdorys a všeobecnú kompozíciu mojej myšlienky. 

čo sa materiality týka, mojím zameraním bola udžateľnosť. ale práve tuto je nastolená otázka, či je drevo udržateľné. napadol mi ešte betón... ale musím povedať, že som natrafila na otázku použitia KORKU. a zatiaľ som si to obľúbila. uvidím, ako sa to bude celé vyvíjať. 

kultúrny park Liboc- Terezka (história, opis)

 

Komunitné centrum Libóza je miesto odpočinku, ktoré ocenia nie len rodiny s deťmi, ale aj dôchodci, mladí študenti, páry, športovci, otužilci, kultúrní záujemcovia. 

na našej obhliadke pozemku sme sa odzvedeli zaujímavé informácie o integrovaní princípu prírody a udržateľnosti priamo od zakladateľky komunitného cetra Libóza. Koncept tohoto priestoru je postavený na princípe spolupracovania a vloženia úsilia každého návštevníka. jedná sa o komunitu, ktorej myšlienkou bolo skultúrniť park a zakomponovať viac elementov ako: záhradky, kde sa pestujú zelenina a bylinky; znovupoužitie starých vecí ako napríklad drevené dosky, prúty, vaňa; obživa pôdy cez zadržiavanie dažďovej vody a použitia kompostu. rovnako je to verejnosti prístupná osada, kde sú vítaní hostia, aby si užili podujatia ako koncerty, premietanie filmu, grilovačky, hostiny, športové podujatia, alebo len na pomoc pri výstavbe a údržbe. aby sa každý mohol zúčastniť a pridať ruku k dielu. zmyslom bola udržateľnosť a minimálna starostlivosť o pozemok. aby sa príroda vedela sama o seba postarať, a zanechať značnú stopu. 

Jazierko Terezka je obkolosené chodníkmi, ktorými si ľudia vedia obzrieť priestok zo všetkých strán. po východnej časti územia sa ťahá mierny svah, kde si človek dokáže užiť krásny výhľad. a na západe sú rozmiestnené záhradky občanov mestskej časti Liboc. 

Liboc sa roprestiera na veľkom území, ktoré je prekvapivo málo zastavené. väčšina katastru totiť zaberajú prírodné rezervácie Divoká Šárka a obor Hvězda. zástavba sa delí na horný a dolný Liboc, ktorý oddeľuje Libocký potok. 

Prvé zmienky o Liboci pochádzajú už z 11. storočia, pričom v minulosti bola samostatnou obcou s prevažne poľnohospodárskym charakterom. Rýchly rozvoj Liboce nastal koncom 19. storočia s rozmachom priemyslu v Prahe a výstavbou železnice, ktorá zvýšila dostupnosť tejto oblasti. 

Z historického hľadiska, počas vojen tu boli prevažne polia, stál tam (stále stojí) katolický kostol, a až neskôr začala výstavba hlavne vojenských ubytovní pre letcov. teiž sa pomaly začali stavať rodinné domy, ktoré sú teraz približne 80 rokovo staré. počas Československa sa tu rozprestierali pozemky, prírodné rezervácie, ktoré sa až neskôr začali brať ako rekreačné sídla, spojené s turistikou. častou návštevou oboru Hvězda sa pomaly začala pretláčať aj biodiverzita, rovnako fauna ako aj flóra- zajace, srnky,... Obyvatelia Liboce sa po dlhé stáročia živili predovšetkým spracovávaním železnej rudy v železných hámroch. Neskôr sa tu rozvíjala výroba hudobných nástrojov. V 30. rokoch 20. storočia sa tu nachádzali tri obchody s potravinami a zmiešaným tovarom a niekoľko hostincov, v ktorých sa konali aj tanečné zábavy.

komunitné centrum už dlhšie rozmýšla nad privolaním viac domácich, ktorí by okrem obydlí mohli tráviť čas skôr v prírode. chceli by im sprístupniť rekreačné sídlo v zmysle letnej kuchynky, sauny, officu, verejných toaliet, dielní, spŕch,... v ďalšom príspevku by som priblížila práve moj triviálny nápad, ktorý rozoberiem stručne, najprv umiestnením, princípom, hlavnou myšlienkou. :)

analýza baráku (2. časť)

ako je to už všeobecne známe, udržateľnosť v architektúre je prvoradá, avšak prvenstvo patrí práve Škandinávií. Lesné suity sú postavené na ôsmich pilieroch, vznášajú sa medzi stromami, no sú zakotvené v zemi. Suity sú postavené z dreva, zvonku pokryté neopracovanými panelmi z dreva z okolitých lesov. Izolácia baráku je drevná vlna. Všetky stavebné materiály boli prenesené na miesto výstavby, aby sa minimalizoval vplyv na životné prostredie. architektonická kancelária dáva dôraz na koncept vyzdvihnutia prostredia, v ktorom stavia. Tieto architektonické projekty riešia jedinečné výzvy, ako je úprava vztlaku a stabilita konštrukcie, obzvlášť v oblastiach náchylných na záplavy. Napríklad modulárne konštrukcie umožňujú rýchlu montáž a prispôsobiteľnosť, ktoré zahŕňajú dynamické nadvihnutie a ukotvovacie systémy pre väčšiu stabilitu. Na zníženie ekologického dopadu sa mnohé plávajúce stavby vyhýbajú plastom a syntetickým materiálom a uprednostňujú drevo a recyklované komponenty, čím sa zdôrazňuje ekologická priorita týchto návrhov. 

modulárna konštrukcia 

sádrový model (1.časť)

Zmyslom tohoto projektu bola kombinácia troch myslí. troch návrhov a troch dizajnov. úplne odlišných, no predsa v niečom rovnakých. naše elementy boli- kruh, krivka, kváder s podstavou tvare písmena L. prepojením sme sa snažili naznačiť mohutnosť sádrového odliatku, vykompenzovaním ľahkej drevenej  konštrukcie, nasadenenj na L-kovú podstav. snažili sme sa o vytvorenie ľahkosti, prievzdušnosti, no s uzemnením do masívneho odliatku. avšak voľbou farebnej škály a rozmermi telesa, sme zanietili práve nežnosť a ženskosť celého objektu. prikladám kresbu patriacu k objektu, avšak na samotný výsledok si musíme ešte chvíľku počkať.

 

                        

analýza baráku (1- časť)

 Ako jeden z projektovej dokumentácie nášho ZAN, máme analýzu malého baráku. V skupine máme všetci vybratý jeden objekt- či často spomínaná SAUNA- alebo obytný priestor, na relax, chill a voľný časový oddych. Stavba architektonickej kancelárie Wingårdhs, ma zaujal práve jeho kontextom a začlenením do priestoru. 

Predstavte si, že sa nachádzate v srdci lesa, presne v strede cesty medzi Kodaňou a Štokholmom. V mieste, kde sychravé počasie, zimu a nepríjemný vánok prírodnej studenosti vykompenzujeme teplým a mäkkým drevom. Vyzdvihnutá stavba nad zemou cca 4m, podporné stĺpy dokonale harmonizujúce s kmeňmi stromov symbolizujú spätosť s prírodou. reprezentujú ako taký súhrn farieb, materiálov a pocitom kľudu v jednom mieste. Stavby, (áno, nie je len jedna, je to komplex viacerých, rovnakých stavieb roztrúsených po pozemku) reprezentujú časť prírody. dokonale súznejú s okolím, čím vytvárajú skoro takú nebadateľnosť. 

• našou úlohou zatiaľ, bolo zistiť čo najviac informácii ohľadom barákov, a pochopiť ich koncept. pochopiť prečo a ako funguje princíp a zmysel toho, čo architekti chceli naznačiť. práve tá spojitosť s prírodou mi prišla ako najvzácnejší element mojej vybratej stavby. tým, že ich je viac na jednej kope, pôsobia ako jeden celok roztrúsený na individuálne jednotky. 

ako predtým spomínané nosné konštrukcie, rovnako aj tvar ,,the floating suits´´ sa hrá svojou kreatívnou diverzitou. citujem: ,,Ticho, príroda, vietor. Ty, vznášajúci sa pod baldachýnom borovíc. To je všetko.´´ spomína architekt Gert Wingårdh. Nie je to krásne? ako čistota prírody zostala nedotknutá a principiálne aj povznešená takýmto komplexom. 

interiér baráku je tiež ojedinelý: Otvor nad posteľou je kľúčový pre to, aby ste pocítili upokojujúci pocit, keď sledujete vysoké borovice, ako sa kolíšu vo vetre. Toto, spolu s intímnym a úsporným interiérom v odtieni chlorofylovej zelene, posilňuje zážitok z pocitu neviditeľnosti uprostred hlbokého švédskeho lesa.

Suity sú postavené z miestneho dreva, pričom fasáda je pokrytá jemne narezaným, ale stále surovým borovicovým drevom. Všetky stavebné materiály boli prenesené na miesto stavby a potreba kopania bola znížená na minimum. 

počas ďaľších týždňov sa ponoríme do týchto stavieb do ešte väčšej hĺbky, a mojím cieľom je  priniesť kúsok švédskeho borovicového nádychu aj k nám do ateliéru. 

cesta Prahou v inom svetle

Nie som Čech, ani Pražan, ale táto cesta ma presvedčila o tejto kultúre viac, ako len prechádky známymi uličkami. Toľko klenotov, ktoré tak ako očami obdivovateľné, tak aj dotykmi materiálov, sluchom rušných ulíc alebo rozhovorov cudzích, dokáže preniesť do živej atmosféry. mesto mladých, mesto detí, seniorov a dospelých. naša prechádzka mi ukázala, ako sa pozerať na svet cez detaily a cez maličkosti, ktoré tvoria tak vznešený komplex, ako toto mesto. prešli sme historickým hradom, cez divoké a šmykľavé cestičky, dotkli sa prírody v jelenej priekope, pozreli ako pracujú iní študenti architektúry, ako vyzerá svet očami domácich a ako perlička, pozreli aj proces renovácie internacionálu. nazvala by som to, že sme ochutnali z každého rožku trošku. 

Tak, ako som si užívala (náročnú, ale zábavná) prechádzku, tak som sa väčšmi tešila tomu, že som sa spoznala s mojími spolužiakmi aj mimo školy. :)

Tretí element

Projekt Roberta Hutchisona predstavuje dokonalú transformáciu medzi dvoma elementami, vyvažujúc strohosť a jemnosť, nežnosť a priamosť, ako aj otvorenosť a uzavretosť. Intimita a extroverzia, ktoré obohacujú priestor, zdôrazňujú dôležitosť spojenia človeka s prírodou. Môj projekt, ako tretí objekt, vznikol prepojením strohého kvádra a nežného kruhu do jedného celku. Cieľom stavby je vyjadriť dualitu jej funkčnosti: slúžiť ako spoločenská miestnosť, kde ožíva život a diverzia, a zároveň ponúknuť jedincovi miesto na oddych v čase potreby.

Nápad vznikol intuitívne. Po dôkladnom rozobratí stavieb sa mi zjavila paralela medzi prepojením dvoch polarít. Kompozícia areálu pôsobí ako chaos, prirodzený v prírode. Môj projekt dopĺňa element, ktorého priame čiary a konkávne krivky obohacujú charakter priestoru. Materialita zabezpečuje plynulý prechod medzi objektmi a prírodou.

Drevené lišty formujú krivky stien, masívny betón vytvára pevný základ a otvorenosť priestoru zabezpečujú dva sklenené otvory: jeden v bočnej stene a druhý ako strešné okno v tvare kruhu, ktorý zodpovedá pôdorysu SPA budovy. Dvere na oboch stranách priestoru, podobne ako kváder, poskytujú voľný priechod a udržateľný ventilový systém. Našou úlohou nebolo presne znázorniť model stavby, ale skôr kreativita, pri ktorej sme zo zbytkov starých materiálov vytvorili umelecké nápady a spojili ich do jedného konceptu.